feri

„Nie je to o peniazoch,ale 300 eur je málo.“

„Chceme sa dohodnúť,ale z našich požiadaviek neustúpime ani o krok.“

Kde je tu vlastne priestor na dohodu?

Ten,čo to hovorí určite nie je gynekológ,ale psychiater a týmto spôsobom si vyrába klientelu.Prvého pacienta už má.Som z toho blázon.

Na prášky som aj z toho,že súkromník,ktorý by mal naháňať svoje kšefty,robí odborárskeho predáka štátnym lekárom.Ako by sa medzi nimi nenašiel nik schopný verejne obhájiť ich záujmy.Kým oni idú s kožou na trh,on vlastne neriskuje nič.Má svoju súkromnú prax…

Paradoxom je aj to,že lekári,ktorí majú ľudí liečiť,naopak,ich traumatizujú.Tých paradoxov je v tejto krajine toľko,že je zbytočné vypichnúť len jeden.

Ale…

Každá minca má dve strany a vráťme sa k podstate problému.K peniazom.Toto je kľúčový problém a priznám sa,tomu rozumiem.

V krajine,kde bársaký nedouk/veľmi dlho som hľadal slušný,adekvátny výraz/,ktorý sa dostane na listinu nejakej strany,celé funkčné obdobie sa neozve,lebo nevie,nemá k čomu a jeho jedinou starosťou je stlačiť tlačítko podľa inštrukcií svojho šéfa,poberá plat cez triapoltisíc eur a plat lekára často nie je ani štvrtina tejto sumy,nemožno očakávať nadšenie lekárov z tohto stavu.Alebo ešte vypuklejšie:Skúste zohnať upratovačku na predvianočné umývanie okien.Keď sa vám to vôbec podarí,určite vám napadne,že suma,ktorú si pýta na hodinu je vyššia,ako hodinová sadzba mladého lekára v službe.Pritom čistá, nezdanená.A nikto nebude vari porovnávať zdravie,alebo dokonca aj život s nejakou šmuhou na okne.

Deformácie,ktoré sa tu vytvárajú od roku 1948 sa nezmenšujú,naopak,sú čoraz vypuklejšie.Všimnite si,že každá novonastupujúca vláda narieka,v akej zlej situácii krajinu preberá.To im aj verím.Ale všetci sa do toho hrnú v snahe „dostať krajinu z tohto marazmu“.Prd.Jedinou snahou je dostať sa ešte k zbytku „hrozienok“ a byť pritom,keď sa vypisujú nejaké tendre.Niekedy stačia aj obyčajné „skorodované“ sitká,alebo kúsok striebra.Ani nemusí byť rodinné.Na vážne zmeny neostáva čas,ale „pripravili sme to veľmi dobre,už to treba len dotiahnuť.“To sú väčšinou slová odchádzajúcich.A situácia sa po štyroch rokoch opakuje.Niekedy stačí aj rok a pol…

Ale späť k lekárom.Vážim si vzdelanie aj zodpovednú prácu.V podstate im držím palce,aj keď si myslím,že nemôžu očakávať naraz viac ako 300eur na hlavu.Nemala by to byť suma,ktorá ich rozdelí,ale východisko pre spravodlivejšie nastavenie nových pravidiel.Torzu,ktoré si hovorí vláda a hlavne tým,ktorí prídu po nich,by zase malo byť jasné,že problém zďaleka nie je zažehnaný.Tým,že na čas možno utíšia lekárov v nemocniciach,ani o chlp nepomohli súkromným lekárom v ambulanciach.A tým už tiež dochádza trpezlivosť.Najskôr tiež oprávnene.Jedným dychom treba povedať,že bez nich to tiež nepôjde.Takže do „svetlých zajtrajškov“ neostáva len držať všetkým palce a konečne naozaj začať dávať pravidlá aspoň trochu do súladu so zdravým rozumom.Veď kvôli čomu si vlastne platíme toľkých úradníkov?