feri

Práve prebiehajú kremnické.Určite sú podarené a vtipné,ale tie slovenské sú predsa len šťavnatejšie.Možno by ich mohol niektorý súbor naštudovať.Keď nie,aspoň si ich premietnite v mysli.

Obraz 1.

V miestnosti sa nachádza žena.Hovorme jej pani Iveta.Na stene pred ňou sa nachádza plátno,na ktorom sa premietajú zábery z novej budovy

daňového riaditeľstva v Košiciach,areál biatlonu v Osrblí,nespokojní pacienti v nemocniciach a aby neboli osamotení,tak aj nespokojní lekári v tých istých nemocniciach.To všetko preložené číslami z návrhu štátneho rozpočtu.Na stolíku je položený gramofón,na ktorom sa točí stará LP-platňa.Z gramofónu sa ozýva hlas Karla Kryla a jeho pieseň „Běž domu Ivane“.Pani Iveta sa postupne pridáva ,spieva spolu s Krylom a dôraz kladie na posledné slová-„a už se nevracej.“Nálada pani Ivety zjavne nie je ružová.

Obraz 2.

Po uliciach blúdi chlapík a spieva si českú hymnu.Zdá sa,že nemôže nájsť svoj domov.Chvíľu sa zdá,že dotyčný,mimochodom Ivan,je bezdomovcom,ale je to fakt len zdanie.Zakrátko prestane spievať,aby náhodou nevznikol dojem,že sa jedná o muzikál,mení smer a odchádza na letisko.Smer Južná Amerika,spolu aj so svojim priateľom a poradcom.Optimistický záver obrazu nám oznamuje,že nám nepribudol ďalší bezdomovec.Celé jeho konanie sleduje dav veriacich.Dav veriacich je zložený z veriacich pravici,aj z veriacich ľavici.Taktiež môžu byť delení aj farebne.Podľa toho,či veria modrým,ružovým,červeným,zeleným,alebo trebárs aj hnedým.Môžeme ich prípadne deliť aj podľa sympatií k jazyku.Či sa im páči slovenčina,maďarčina,alebo či im je sympatickejší jazyk rusínsky,nemecký,český.rómsky…Možností neúrekom.Akoby nebolo jedno.kto vás momentálne okráda.

Obraz 3.

Za stolom sedí chlapík,pred sebou má hŕbu papierov.Celkom náhodou tiež Ivan.Hlavu v dlaniach a nenávistne pozerá na dav veriacich,ktorí sa špacírujú dookola.Nebyť ich,neboli by žiadne problémy.Keby neboli veriaci,neboli by ani žiadni chorí,nebola by taká spotreba liekov,lekári by nemohli byť nespokojní…Až teraz je vidieť,že hŕbu papierov pred Ivanom tvoria výpovede.Ivan vykrikuje „ja nič,ja muzikant“.Najskôr si spomenul na svoje šťastnejšie roky,keď s kapelou vyhrával na svadbách.Aký to mohol byť sympatický a obľúbený človek,nebyť tej funkcie!

Teraz však musí prednostne vyriešiť dilemu,ako sa zbaviť veriacich.Stačilo by,keby existovali len v čase volieb.Inak sú tu celkom zbytočne.

S napätím budeme sledovať,ako sa mu tento zámer podarí splniť.Pravdou však je,že je na dobrej ceste.

Obraz 4.

Na štartovnej čiare nejakého vytrvalostného behu stoja pretekári.Taký malý,fúzatý sa neustále prihovára susedovi:“Tak čo,Ondrík,konečne si si už škrtol?“

Ondrík sa len spokojne usmeje a sústreďuje sa na športový výkon.

Davy veriacich vytvárajú špalier pretekárom a nevedia presne,či Ondrík je nejaký ekonóm,ktorý škrtá neefektívne výdavky,alebo len  podpaľač.

Ale dobrú náladu to veriacim nepokazí.Sú pripravení na všetko a ako poriadni veriaci sú naučení odpúšťať.

Trochu napätia do priateľskej športovej atmosféry vnáša štartér.Taký nahnevaný chlapík s hranatou hlavou.Pobehuje tam s pištoľou v ruke a vyhráža sa,že závod neodštartuje,kým nebudú dodržané pravidlá fair play.

Za jeho chrbtom sa krčia podivné indivíduá,ktorým z vreciek trčia pekné vyžehlené päťstoeurovky.Chvíľu na seba s malým,fúzatým pokrikujú,potom sa zhodnú,že za všetko môže Iveta a že jej to treba čoskoro spočítať.Ešte sa priateľsky dohodnú,že trasa košického maratónu by mala viesť okolo novej budovy  daňového riaditeľstva.Potom sa priateľsky pozdravia športovým pľasknutím do otverených dlaní

a beh sa môže začať.Davy veriacich,z ktorých si ešte nikto nikdy ani neškrtol s nadšením sledujú priateľské športové gestá oboch hlavných aktérov.

Obraz 5.

Na nejakom mítingu stojí chlapík a štrngá kľúčmi.Davy veriacich,ktoré ho sledujú majú ruky pre istotu hlboko vo vreckách.Neštrngajú.

Naposledy,keď štrngali kľúčmi,to nedopadlo bohvieako.Po chvíli zistia,že štrngajúci nevyzýva na novú revolúciu.On tie kľúče ponúka.A sú od

bytu.Ponúka kľúče aj s bytom.Ruky veriacich okamžite vystrelia z vreciek a naťahujú sa za kľúčmi.Má to však háčik.Tak ako všetko.Kľúče sú viazané na diaľnice.Len čo chlapík,hovorme mu Janko,odovzdá do užívania aj posledný úsek diaľnice,odovzdá aj kľúče.

Davy veriacich tušia,že to tak skoro nebude,ale aspoň sa majú na čo tešiť.

Obraz 6.

Neformálne oblečený muž nastupuje do lietadla.Pripomína trochu jednu rozprávkovú postavičku,ale to je teraz jedno.Teraz ide o vážnejšie veci.Hlad nepustí.Človek predsa nemôže robiť závažné rozhodnutia s prázdnym žalúdkom.Tak sa ide na večeru.Davy veriacich sa s nim dojemne lúčia,čo mužovi vnukne myšlienku,že všetci by takto mohli.Úprimne preto odporúča všetkým veriacim,aby si dopriali takýto zážitok.

Davy veriacich,ktorí to zle pochopia,s nadšením prijímajú.Odporúčanie však chápu ako pozvanie.Akurát majú len jednu prosbu k neformálnemu chlapíkovi.Nech ich tam počká.Chvíľu to potrvá,kým tam prídu peši.

Obraz 7.

Nachádzame sa tam,kde sme boli aj v obraze 1.Platňa už nehrá.Váľa sa na zemi.Pani Iveta do nej sem-tam kopne.Na plátne bežia titulky dokumentu Ivetkino zjavenie.O dievčatku,ktoré na hore Zvir videlo niečo,čomu verilo a verí zrejme dodnes.Asi malo okolo seba viac ľudí ochotných veriť tomu snu.

Medzi obrazom 1 a 7 by mohlo byť ešte nekonečne veľa obrazov,ale…Načo?

Neostáva len veriť,že tie kremnické gagy budú veselšie.